reklama

Power metalová scéna v roku 2010

Vážený priaznivci tvrdého kovu, úroda bola v roku 2010 skutočne plodná. Väčšina metal/rockových kapiel vydala tento rok nové nahrávky, albumy, či len EP-čka. Zvlášť pre powermetalový štýl bol tento rok veľmi bohatý. Poďme si teda v skratke pripomenúť, ktoré diela melodicky zameraných kapiel zanechali najväčší dojem. Poďme pekne chronologicky podľa dátumu vydania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Helloween - Unarmed-Best Of 25th Anniversary

Legendárny nemci Helloween už v minulosti ukázali, že sami seba vážne vôbec neberú a často bola z ich albumov cítiť poriadna porcia nadhľadu. Na prelome rokov 2009/2010 nám prichystali výberovku na oslavu ich 25-ho výročia. Lenže tí, čo čakali klasické "best off" boli tak trochu šokovaní. Tekvice opäť (ako už mnohokrát v kariére) preukázali schopnosť inovácie a potlačenia strnulosti. Staré a dnes už takmer zľudovené veci prearanžovali do celkom novej podoby, zvukového kabátu. Takže namiesto zbesilých gitarových sól, úderov dvojkopákov sa skladby na tejto výberovke mohli pochváliť akustickými gitarami, prácou českého symfonického orchestra, či jazzovo ladenému zvuku saxofónov. Áno, pätica muzikantov si urobila srandu nielen z fanúšikov, ale aj zo seba. Reakcie na seba nenechali dlho čakať, jední album vychvaľovali do nebies, iní ho zatracovali a hovorili o zrade. Napriek tomu sa albumu nedá uprieť jedna vec, originálnosť, dôkaz toho, že skupina vie hrať aj niečo iné ako metal. Ako experiment sa vydaril na jednotku, body mu uberajú azda len skladby, ktoré sú stále silnejšie v pôvodnom balení... 8/10

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Gamma Ray - To The Metal

Helloween ihneď nasledovala takmer jeho sesterská kapela Gamma ray. Tá však už tentokrát priniesla plnohodnotnú radovku - To The Metal. Poviem to rovno, klišovitý názov ju dokonole vystihuje. Každému je jasné, že famózny gitarista/spevák Kai Hansen "múry Jericha", tak ako kedysi, už nezbúra, ale hudobná strnulosť už roky degraduje jeho talent. Kopírovanie kapiel Judas Priest a Iron Maiden už ,zdá sa, prestalo, ale aj tak nahrávke chýba väčšia odvaha. Skladby samotné nie sú zlé, ale pri počúvaní celého albumu sa tak nejako zlievajú dohromady. Štruktúra a nosné momenty, čím sa kapela prezentovala v minulosti tu úplne chýbajú... S poľutovaním musím konštatovať, že asi najhorší album skupiny za mnoho rokov, ak nie aj vôbec. A ani viac posluchov albumu nepridáva, ale naopak.. 4/10

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Freedom Call - Legend Of The Shadowking

Tak na túto vec som bol extrémne zvedavý nielen preto, že bubeník Zimmerman je bicman aj vyššie spomínanej kapely Gamma Ray, ale aj preto, že predchádzajúci album kapely bol, hm, nedôstojný?!... Po skvelom debute totiž títo nemci vydali album, ktorý obsahoval to najhoršie, čo mohli vyprodukovať. "Dimensions" obsahoval trápne silácke texty, okopírované a prvoplánované melódie a neznesiteľné "pedofilné" detské zbory. Po sklamaní týmto albumom a vlastne aj novinkou Gamma ray som si chcel zlepšiť náladu. A Freedom Call nesklamali! Po prvoplánovosti nie je ani stopy, myslím, že dospelejší album kapela ani nemala. Progresívne postupy, dokonca aj prvý krát použitá temná atmosféra, ktorá dokonale korešponduje s názvom albumu. Samozrejme, nejaká veľká revolúcia sa nekoná a kapela venuje dostatok priestoru aj veselým hymnám, vďaka ktorým sa preslávila. Pozitívne prekvapenie teda v každom prípade.. 8/10

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avantasia - The Wicked Symphony/Angel Of Babylon

Skupina Avantasia je pre mňa jeden z najväčších zjavov metalovej scény vôbec. O jej vzniku hovoriť nebudem, wikipedia funguje u každého, stačí keď poviem, že debutové Metal Opera I a II sú jedny z najsilnejších metalových albumov. Originálne nápady, najlepší speváci a geniálna atmosféra. Neviem, čo sa potom stalo v hlave lídra Tobiasa, ale nasledujúca doska už taká silná nebola. Avantasia spadla do škatule "hardrock" a napriek tumu, že to neznelo tak zle, ako ortodoxný fanúšikovia tvrdili, sila a energia sa tak trochu vytratila. A aj prvé ohlasy na nový dvojalbum (ak to tak chcete) hlásali, že obrat sa nekoná a dosky pokračujú v ceste do rockových vôd. A obrat sa vážne nekonal. Síce už to nie je tá avantasia, čo na začiatku storočia valcovala súperov, mňa tieto dve fošny celkom chytili. Trochu viac možno druhý "Angel...", sem tam sa tu totiž objavia aj prvky štadiónového rocku a tu je v tejto kategórií nielen neobvyklé, ale aj skvele znejúce. Potešili aj výkony nových hosťujúcich spevákov Tima Rippera a Jona Olivu, ktorí sa paradoxne objavili v dvoch najlepších songoch na albumoch. Zvyšok je už tak viacmenej priemer, ale o vyslovené sklamanie sa nejedná.. 5.5/10

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Masterplan - Time To Be King

Masterplan pre mňa znamená jediné, famózny hlas Jorna Landeho. O výnimočnosti tohoto speváka tu rozprávať nebudem, stačí keď poviem, že tento rok bol tak viacmenej jeho návrat do tejto skupiny. Masterplan sa od vzniku vyznačovali istou dávkou originality s použitím neobhraných gitarových riffov a postupov. A to sa nezmenilo ani tentokrát.. Lenže.. "Time To be King" pôsobí akýmsi mdlým dojmom. Je pravda, že famózny skladateľ a bubeník v jednej osobe Uli Kusch už v skupine pár rôčkov nepôsobí, ale v tom by som chybu nevidel. Je tu značné ubratie na rýchlosti, oproti minulým dielam, to by však tiež veľmi nevadilo, skôr je problém v tom, že skladby sa od seba veľmi nelíšia a pri nepozornosti sa môže zdať, že počúvate jednu sklatbu, rozťahanú na dĺžku celého disku. Okrem jedinej, bonusová "Kisses from you" je asi tá najpôsobivejšia vec na albume. Avšak, ako všetko, chce to len čas. Možno o trochu viac, ale dnes sa mi to už nezdá také hrozné. Len sa nenechajte odradiť (väčšinou) negatívnymi recenziami, album rozhodne stojí za to, len si k nemu treba nájsť cestu a zvyknúť si.. 6/10

Rhapsody Of Fire - The Frozen Tears Of Angels

Rhapsody Of Fire je skupina, ktorú netreba zvlášť predstavovať. Spojenie epických melódií, hymnických refrénov a to celé zabalené v speedovom tempe. Lenže toto všetko bolo originálne možno v deväťdesiatych rochoch a dnes sa stretávame s množstvom skupín podobného razenia. Taliani sa možno chceli posunúť niekam ďalej, no výsledok bol taký, že posledný album pôsobil skôr ako filmový soundtrack. k tomu sa pridal spor o meno a problémy s vydavateľstvom. Dnešný rok mal byť symbolickým ukončením problémov. Nový vydavateľ, nová energia a nový album. Ohlasy hovorili niečo o návrate ku koreňom a nemýlili sa. Prvá polka je totiž to najlepšie, čo môže powermetalová scéna vyprodukovať. Hlavne vecička "Reign of terror", myslím, že niečo rovnako dobré tu už dlho nebolo a ani nebude. Skladba roka, podľa mňa. Nič však v tomto svete nie je dokonalé a na záver akoby všetkým došli sily. Skladby padajú do priemeru a ani pár bonusov to nenapraví. Škoda, prvá polka za desať, druhá za šesť, bod "Reign...", výsledok 9/10

Derdian - New Era Pt. 3: The Apocalypse

Ďalšia skupina z Talinska, tentokrát o kapánek neznámejšia, nesie meno Derdian. Už po tretí krát nám servíruje svoju NEW ERU, tentokrát s podtitulom The Apocalypse. Musím povedať, že už pri debute som si túto skupinu obľúbil. Sympatický prejav, v rámci štýlu originálnejšie melódie a dobre sa to celé počúva. Na novej nahrávke ma ako prvý upútal zvuk. Už to nie je ten kanálový, to nepríjemné DEMO-šušťanie, tu sa hodne popracovalo. Na veľkú škodu však úmerne ubudlo nápadov. Zase. Prvý part bol geniálny, u druhého to už také nebolo a tento ma, pravdu povedané, niekedy nudí. Opäť však vypichnem jednu skladbu, titulka je vážne dobrá a aspoň na záver to stojí za to.. 5/10

Blind Guardian - At The Edge Of Time

Power metalový fanúšik, ktorý nepozná túto kapelu, by sa mal hanbiť. V rámci žánru legenda, v rámci metalu viac ako legenda. Vysoko cenená kritikmi, milovaná fanúšikmi. Nesmrteľná nemecká štvorica s famóznym spevákom Hansim na čele, sa po mierne slabšom albume opäť vracia do prvej línie. Slová sú zbytočné, treba počuť. Návrat do minulosti, do dôb okolo 95-ho, kedy kapela zadupávala do zeme všetko naokolo. Tvrdé, trashové, ale silne melodické riffy, zbory, orchester, dych berúci prejav, to všetko kapele neodmysliteľne patrí, ale pokaždým sú z toho všetci namäkko. A ani teraz to nie je inak. Po miernom zakopnutí sú tu lesní bardi späť v plnej paráde. Jeden z dvoch vrcholov roka.. 10/10

Pathfinder - Beyond The Space, Beyond The Time

Za debut roka by som označil dosku od Poliakov Pathfinder. Aj keď o debute sa veľmi hovoriť nedá, skupina je na scéne od 2007-ho, po deme je však toto plnohodnotný album. Čo prináša? No, v prvom rade charizmatický prejav a veľmi silný výkon speváka. Pôsobivé melódie a dva veľmi podarené covery od popových skupín. Jedným je "Forever young od Alphaville", druhým Oldfieldova "Moonlight shadow". Napriek tomu, že cover verzie veľmi nemusím, tieto sú fakt podarené. Ani zvyšok albumu nie je zlý, čo by som však obmedzil, je celková dĺžka. Okolo osemdesiatich minút, to je už trochu moc. Napriek všetkému, materiál pôsobí sviežim dojmom a hoci neprináša veľa nového, nech aspoň chlapcom vydržia podobné karty aj do budúcna.. 7/10

Therion - Sitra Ahra

Partia švédov mala nezávideniahodnú úlohu. Predchádzajúci album "Gothic Kabbalah" považujem za jeden z top ten albumov vôbec. Bohužiaľ, novým počinom ho nielenže neprekonali, ale ani sa k nemu nepriblížili. Aranžmány pôsobia strašne chatrno, spevy častokrát smiešne, a operné hlasy chudobne. Nie, nie je to také strašné zlo, ako mnohí píšu, je to dobrý album, ale oproti tomu, ako kapela útočila v minulosti, je to slabé. Album však ťaží z toho, že skvelé veci sa tu striedajú s podpriemernými a ako celok aspoň nepôsobí monotónne. Napriek tomu, že sa jedná o jedno zo sklamaní, kvôli sympatiám k skupine musím dať 6/10

Kamelot - Poetry For The Poisoned

Kamelot je jedna z najoriginálnejších skupín žánru, o tom nie je pochýb. Nenešťastie, celá ich tvorba vždy stála tak trochu mimo mňa. Ich tvorbu som poznal, rešpektoval, ale nikdy sa nedalo povedať, že by ma nejako oslovovala. Všetko sa zmenilo tento rok. Už strašidelný videoklip k singlu ma posadil na zadok a po vypočutí celého albumu mi spadla sánka. Prvý Kamelot, ktorý ma fakt baví. Intro k piesni "The Zodiac" je jedno z najlepších úvodov vôbec. Perfektný zvuk, mixáž, škoda pár vatových skladieb. Pre mňa osobne (subjektívne) prekvapenie roka.. 8.5/10

Helloween - 7 Sinners

A opäť tu máme veteránov z hamburgu. Ale tentokrát po experimente zo začiatku roka prišli s plnohodnotnou doskou. Avšak ten, čo opäť nostalgicky čakal na návrat do dôb "Keeperov" zostal zase sklamaný. Nový album sa asi najviac približuje kontroverznému " The dark Ride" zo začiatku storočia. A to je len dobré. Aj keď je to určitý odklon od speedových začiatkov s uvrieskaným spevákom, musí sa uznať, že veľmi temná atmosféra kapele nesmierne sedí, skladby z novinky sú dynamické, originálne, s kopou nápadov. Milovanému a zároveň nenávidenému spevákovi Derisovi to vcelku válí, no jeho vek sa už prejavuje na (nutnom) použití mnohohlasov nielen v refrénoch. Nie je to však nič strašné, navyše špičkový zvuk a výkony všetkých členov vynášajú tento album až na úroveň štvrť storočia starých "Keeperov 1-2". Zdá sa, že tekvice po rokoch hľadania sa, konečne našli tú správnu cestu. Album roka! 10/10

Rhapsody Of Fire - The Cold Embrace Of Fear - A Dark Romantic Symphony

To, že to týmto Talianom tento rok šlape, svedčí vydanie EP-čka pár mesiacov po albume. Tento disk koncepčne zapadá do príbehu ťahajúceho sa cez viacero albumov a tvorí akési pokračovanie už spomínaného albumu. Už uplynulo pár rokov od vydania famózneho "Rain Of a Thousand Flames" a všetci čakali niečo podobné. Nuž, nestalo sa tak. EP sa vracia do dôb "Triumph Or Agony" a obsahuje takmer filmovú hudbu, veľa hovoreného textu famóznym hlasom Christophera Leeho. Pravé hudobné skladby sú tu dve. Jedna 14-minútová hymna a druhá folková stredoveká balada. Inak to nie je nič moc, ako koncept to beriem, ale mohlo byť aj lepšie.. 5/10

Dark Moor - Ancestral Romance

Pravdu povedané, nemám rád vydávanie albumov v časových intervaloch menších ako 2 roky. To je ideálne obdobie na vybavenie koncertov, vymyslením a zmixovaním nového materiálu. Preto ma celkom prekvapilo, keď španielska groupa Dark Moor len rok a pol po vydaní disku "Autumnal" ohlásila vznik nového albumu. Obavy z istej nedomyslenosti sa však rozplynuli po vypočutí. Je to typický koncept metalového albumu, na začiatku intro, hneď druhá vec pilotný singel a na záver dlhý epos, nosná vec albumu. Najviac ale vytŕča vec zvaná "Just Rock". Nejako som to nepobral. Pôsobí ako skladba, ktorú púšťajú počas prestávky na futbale. Možno svoj zmysel má, ale do konceptu albumu s veľmi romantickou myšlienkou "...when my love came, I was gone..." vôbec nesedí. Na druhej strane, po rokoch konečne album, ktorý ma veľmi baví a dokáže sa vyrovnať debutujúcim kúskom, ešte s charizmatickou Elisou C. Martin za mikrofónom. Páči sa mi aj celková kompaktnosť albumu, nie je to nejaké veľdielo, pôsobí skôr ako rozšírené EP... 8.5/10

S určitosťou sa dá povedať, že rok 2010 bol naozaj bohatý, priniesol veľké prekvapenia, ale nanešťastie aj pár sklamaní. V najbližšom čase sa môžeme tešiť na nových Stratovarius, Power Quest, ozvať by sa mala Sonata Arctica, debut skupiny Symphonia a po nájdení speváka snáď aj Dragonforce... ...STAY METAL!

Jakub Edguy Bielik

Jakub Edguy Bielik

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

I’m so lost no,I’m not fine.I’m close to borderline.Because I’m sick yeah,They call me Mr. Madman... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu